Zaverecnou krajinou nasho cestovania po americkom kontinente bola Argentina  FOTO ZDE. Krajina, ktora je okrem ineho znama Maradonom, Evitou, tangom a vybornym vinom. Aj napriek ekonomickemu kolapsu v roku 2001, je tu stale vysoka zivotna uroven. Ludia su tu vzdelani a kultivovani, vacsinou vyzeraju ako Spanieli. A nieco pre damy, prvykrat za 7 mesiacov tu vidim konecne aj peknych chlapov:-). Tak teda zhrnieme, teraz pre zmenu po slovensky, co sme tu videli a zazili.

Ako uz Radek spominal, do Argentiny sme hranice presli viackrat. Prvykrat sme hned za hranicami zakotvili v mestecku Los Antiguos, kde sme dva dni cakali na autobus do El Chaltenu. Toto mesto je vstupnou branou do narodneho parku Los Glaciares, kde su pre turistov najvacsim tahakom hora Fitz Roy a ladovec Perito Moreno. Ako prvy sme si spravili 2-dnovy trek okolo hory Fitz Roy. Je to svetovo znama horolezecka chutovka (3441m), takze turisticke cesty nan nevedu. Trek bol nenarocny, jediny problem bol len so silnym vetrom. K jednej lagune som sa ani nedostala.

Asi 50m pred nou som to vzdala, pretoze sa fakt nedalo. Nevladala som ani stat na mieste, nieto ist este dopredu. Piesok a male kamienky, ktore sa prudko zapichavali do tvare to este zhorsovali. Radek sa obetoval a skocil tam pre fotku a ja som zatial ukryta za velkym kamenom cakala, aby ma neodfuklo. Pocasie nam ale vyslo pekne, tak sme si to uzili. Krajina bola nadherna, exoticke boli pre mna hlavne male zakrpatene buky, ktore vyzerali ako velke bonsaje. Vdaka silnemu vetru mali listy vo velkosti maximalne pol centimetra.

Po absolvovani treku sme sa asi 4 h busom presunuli do mesta El Calafate, odkial je pristup na druhy koniec narodneho parku a isli sme pozriet znamy ladovec Perito Moreno. Bola to fakt pecka. Ladovec ma uctihodne rozmery tj. 30 km dlhy, 5 km siroky a 60m vysoky. Atraktivny je aj vdaka neustale sa lamajucim kusom ladu odpadavajucim do vody, ktore robia obrovky rachot. Ladovec ma neuveritelne siroku skalu modrej farby. Od sedej cez slabucko modru, az po silno modru, miestami je mramorovany. Cim nizsie tym je tmavsi, kvoli velkemu talku. Kyslikove bubliny kvoli velkemu tlaku splasnu a tym lad ziskava tmavomodru farbu. Asi po 3 hodinovej prehliadke sme vyrazili dalej smer Puerto Natales, kde nas cakal krasny narodny park Torres del Paine (vid clanok Chile). Patagoniu sme si predstavovali ako same hory a lesy, ale napodiv to je z velkej casti pust a stepy (okrem Pacifickeho pobrezia). Hory sa tu zrazu necakane vynoria z nicoho a objavi sa nejaky narodny park. Ale inak je to sama rovina.

Druhykrat sme presli hranice do Argentiny po odchode z Punta Arenas, odkial sme sa busom asi 7 hodin presuvali do mesta Rio Gallegos. Vacsina cesty isla popri Magellanovemu prielivu. Vdaka nemu sa Tichy ocean nazyva ¨Tichy¨. Ked totiz tento portugalsky moreplavec v splanielskych sluzbach hladal nove namorne cesty do Indie, zakotvil v miestach dnesneho Rio de Janero a potom sa snazil oboplavat Ameriku z juhu. V Patagonii objavil novy prieliv, ktory nesie jeho meno. Ked priesiel na druhu stranu prielivu do Pacifikum, skonstatoval, ze je tam ovela pokojnejsia voda ako v burlivom prielive. Tak preto ten nazov ¨Tichy¨. Mozno bude zaujimave, ze chudak namornik sa ani nedozil navratu do Spanielska. Po 4 mesiacoch plavby od prielivu zomrel na palube a jeho kapitani sa do Spanielska vo velmi malom pocte, vyhladovani a zniceni dostali az po 4 rokoch. Nik totiz necakal, ze cesta domov potrva tak dlho a nemali ziadne zasoby jedla.

Z Rio Gallegos sme nasadli na lietadlo do Buenos Aires. Zitili sme, ze bus ide cca 38 hodin a stoji cca 2000 Kc. No a lietadlo ide len 3 hodiny a je len o tisicku drahsie. Su tu aj rychlejsie busy, ale stoja tak ako lietadlo. Tak volba bola jasna. Aspon sme usetrili nejaky cas pre Buesnos Aires.

Ako posledne miesto pred odletom na Zeland bolo prave Buenos. Vela sme od neho cakali, lebo sme poculi, ze je to tam fakt pekne. A Buenos s poctom 13 mil obyvatelov fakt nesklamal. Pravom je oznacovany za naj europske mesto v Juznej Amerike. Su tu krasne stare baraky talianskeho a spanielskeho stylu. Vsade krasne sochy, fontany, vela parkov. Ale aj krasne moderne budovy, obchodne centra, nadherna nakupna galeria -  nieco podobne ako v Milane. Lepsie miesto sme si na rozlucku s Amerikou nemohli ani vybrat. Stravili sme tu 5 dni a myslim, ze sme ich vyuzili naplno. Nemohli sme si tu nechat ujst samozrejme futbalovy zapas - argentinsky sport cislo 1. Boli sme na zapase miestneho klubu River Plate, ktore hralo s prvym klubom v tabulke a to s Banfieldom. Stadion mal kapacitu 65 000 ludi, takze sme sa tesili hlavne na atmosferu. A ta nesklamala. Nebolo sice plno, asi tak na 60 percent, ale kotol vrel statocne. Celu dobu vsetci spievali a neunavne povzbudzovali, isli nam az z toho zimomriavky po tele. Samotny zapas vsak bol celkom slaby, cakali sme lepsi vykon. Vysledok bol 0:1.

V Buenos sme samozrejme nemohli vynechat ani muzeum znamej Evity (manzelky prezidenta Perona), ktoru u nas vsetci urcite poznaju vdaka muzikalu Evita, v ktorom ju stvarnila spevacka Madona. Mozno malokto vie, ze dovtedy, co sa ako 26-rocna vydala za Perona, bola znamou hereckou. Umrela velmi mlada na rakovinu, mala len 33. Preslavila sa hlavne charitou a bojom za ludske prava. Vdaka nej napriklad mohli zeny v Argentine volit a byt volene. Boli sme sa pozriet aj na balkon, z ktoreho mala svoj slavny prejav. Uzavreli sme to navstevou jej pomnika v krasnom cintorine Recoleta, v ktorom su honosne hrobky najvyznamnejsich a najbohatsi obyvatelov Buenos. Nachadza sa v luxusnej stvrti Buenos s rovnakym nazvom Recoleta. Dalsia zaujimava navsteva bola v stvrti La Boca. Je to chudobna, remeselnicka stvrt, v ktorej mozno pred mnoha rokmi vzniklo samotne tango. Tango ma totiz korene v chudobnej vrstve. Bol to najprv tanec prostitutiek a namornikov a az casom sa dostalo do vyssich vrstiev. Stvrt pritahuje turistov vdaka farebnym domom, ktore su vacsinou z plechu. Sustreduju sa tu umelci, ktori predavaju svoje obrazy a kazdu sobotu a nedelu tu byvaju na uliciach predstavenia tanga. Bezpecna je vsak len tato turisticka cast stvrte, zvysok je nebezpecny aj cez den.

Za zmienku este stoji spomenut tradicny argentinsky napoj ¨mate¨ znamy aj ako urugvaysky caj, bez ktoreho vacsina Argentincov nevie existovat. Je to silny zeleny caj a jeho priprava je az ritualom. Maju na to specialne pekne zdobene nadobky, ktore naplnia listkami rastliny mate a zaleju horucou vodu (nie vriacou). K nadobke je spiecialna akoby slamka z kovu, v ktorej je zabudovane sitko, cez ktore piju caj. Nadobka je mala, takze po par glgoch vodu zase dolievaju z termosky. Potom zase dosypu mate a toto robia dokola cely den:-).

V Buesnos sme oslavili aj Radkove 30. narodeniny. Ako inak ako dobrym argentinskym vinkom a delikatnym steakom.

Takze to boli asi naj veci z Buenos a ostava uz len povedat ADIOS Amerika a ideme dalej na Zeland.