Tak a uz mame za sebou dalsi kontinent Australiu foto TU. Bol to taky rychlovylet. Povodny plan bol, ze v Australii stravime cca 1 mesiac, ale vysoke ceny boli dostatocnym dovodom na to, aby sme to skratili na 15 dni. Po 3h letu z Fiji sme pristali v Sydney. 
Rozhodli sme sa, ze precestujeme trasu zo Sydney cez Melbourne, az k 12 Apostolom. Z Melborne sme mali kupenu dalsiu letenku na Bali. Najvacsimi prirodnymi tahakmi Australie su Uluru (tazko dostupna cervena skala uprostred puste) a Great Barrier Reef (najvacsi koralovy utes na svete, ktory je rajom pre potapacov).
Tieto atrakcie sme vsak vzhladom k velkosti Australie mali mimo naplanovanu trasu. Ale zacneme pekne po poriadku. Hned po priltete nas cakala prva neprijemna skusenot. Snazili sme sa zistit v informacnom centre na letisku informacie o Sydney a pozicani auta. Naivne sme si mysleli, ze to bude take lahke ako na Zelande, ale bohuzial zenska za okienkom nic nevedela, len nam dala do ruky nejake letaciky. Kedze sme na letisku prespali, tak sme skusili ist na informacie este rano. Bola tam ina zamestnankyna, ale jej informovanost a neprijemnost sa rovnala tej predchodzej. Fakt hruza, a to sme si mysleli, ze horsie ako v Peru to uz byt nemoze. Auto sa nam nakoniec podarilo zohnat za relativne dobru cenu v centre mesta, ale aj tak bolo o 50% drahsie ako na Zelande. Nakoniec nam najlepsie poradil na letisku jeden predajca z pozicovne aut. Na letisku maju vzdy vyssie ceny ako v meste, takze nas poslal ku konkurencii a dokonca nam aj vysvetlil, ako sa tam dostaneme mestskou dopravou. Dalsou sprskou bola pre nas cena vlacika (namiesto metra su v Sydney vlaciky), ktory isiel 20 min z letiska do centra za sumu 300 Kc na jedneho. V Sydney sme stravili 2 dni a boli sme nou ocareni. Krasne moderne mesto, ktorej symbolom je budova opery. Je to krasna stavba. Boli sme aj dnu, ale len na zachodoch a v stupnej hale. Jej strecha v podobe plachetnice je vydlazdena malymi dlazdicami, co vidno, az ked sa k nej clovek priblizi nadosah. Aj napriek tomu, ze sa tu uz zacinala jesen (podzim) bolo tu az 30 stupnov. Po priehladke najzaujimavejsich miest sme sa vydali autom na cestu. Pre turistov tu caka niekolko nastrah. Velmi zle znacenie (vsetci tu totiz pouzivaju GPS) a sposob platenia mytneho, kedy musite zavolat na urcite telefonne cislo a nahlasit udaje o kreditnej karte, z ktorej Vam poplatok strhnu. Ziadne platiace stanky tu nie su. Nase auto bol kombik a dostali sme donho aj madrac, takze sme mohli spat v aute. A veru sa to zislo, pretoze so stanovanim nadivoko to tu neni vobec take jednoduche ako na Zelande. Celu dobu sme spali v aute. Aj to sa nedalo vsade. Vacsinou boli same zakazy, ktore slubovali vysoke pokuty. Celkovo je tato krajina plna zakazov, pripadalo nam, ze viac ako USA. Australia je krajina s plazovou kulturou. Vsetci tu surfuju, deti, zeny, muzi a to vsetkych vekovych kategorii. Vsetci travia volne chvile na plazi. Maju tu nadherne plaze s jemnym bielym pieskom. Mestske plaze maju perfektne vybavene. Su tu elektricke grily, piknikove stoly, sprchy, zachody a vsetko krasne ciste a upravene. Jedina mala chyba krasy je, ze more je tu na juhu tak studene, ze sa v nom neda kupat a naviac plne zralokov. Utoky na surfarov su hlasene kazdy mesiac. Vdaka grilom sme si casto grilovali maso a vyskusali sme aj klokanie. To mi velmi chutilo az dokym mi Radek nezacal pri jedeni spievat pesnicku "Skipi, Skipi ,Skipi je nas kamarad, holky, kluci Skipiho ma kazdy rad" (hlavne na tanieri) . Ale spat k ceste. Nasa prva zastavka bola v NP Blue Mountains - Modrych horach. A tu dlasie prekvapenie. Prvykrat na ceste sme sa stretli s tym, ze na parkovisku pred infomacnym centrom su parkovacie hodiny a treba platit 80 Kc na hodinu. To sme fakt nikde nezazili. Kvoli 5 minutam stravenych na informaciach je to fakt dost. Modre hory su zname svojimi eukalyptovymi lesmi a fotogenickymi skalami. Da sa tu urobit par nenarocnych peknych prechadzoch popri skalach a vodopadoch s peknymi vyhladmi. Stravili sme tu len jeden den, lebo pocasie bolo dazdive a studene cca o 15 stupnov chladnejsie ako v Sydney. Dalsou zastavkou bolo hlavne mesto Canberra. Je to umelo postavene mesto. Australcania si proste povedali, ze potrebuju postavit hlavne mesto, tak si vybrali plochu a postavili ho od zakladov. Moc ale kreativni neboli, lebo rozostavenie vladnych budov velmi kopiruje Washington D.C. Parlament je ale zaujimava moderna budova, kde sa nam podarilo dostat aj na verejne zasadanie senatu a chvilu pozorovat, ako sa senatori dohodaju o zakonoch. V Canberre sme navstivili pamatnik "Australian War memorial" na pocest padlych Australcanov v prvej a druhej svetovej vojne. Velmi posobive bolo velke muzeum, kde boli vystavene bojove lietadla a premietane videoprojekcie z naletov lietadiel. Dalej sme pokracovali smerom do NP Kosciuszko. Nachadza sa tam najvyssi vrch Australie s vyskou 2 228 m, na ktory sme si samozrejme vystupili pocas celodenneho treku. Pohorie bolo pokryte vacsinou len suchou zltou travou, ale pocasie nam doprialo pekne vyhlady. V zime je to jedno z naj lyziarskych stredisk. Po skonceni tury, to tu bolo nase prve miesto, kde sme videli prvykrat klokanov na vlastne oci v plnej krase. Priblizne 20 klokanov sa paslo na luke par metrov od nas. Neboli ani moc plachi, v pohode sme ich pozorovali z 3 metrov. Z hor sme zamierili cez Lakes Entrance (kde zacina plaz dlha 90 mil) do dazdoveho pralesa NP Tara Bulga. Tu v informacnom centre bol, pre nas uz vtipny, dalsi zaujimavy poplatok. Za 1 h nabijania baterky do fotaku bolo treba zaplatit 5 dolarov. To je cca 90 Kc. A aj to by sme nasu baterku celu nenabili, kedze sa nabija dlhsie. Fakt sme nechapali. Bolo bezne, ze sme si nechavali nabijat baterky na cely den v infomacnych centrach a vsade to bolo zadarmo. Dalsou peknou zastavkou bol najjuznejsi bod pevninovej Australie, ktory tvori Wilsons Promontory NP, kde su krasne plaze a pre Australcanov je to oblubene miesto oddychu. Odtial sme pokracovali cez Phillip Island, kde sme boli v rezervacii s 30 - timi koalami. Dalo sa ich vidiet pekne zblizka ako spia, vdaka chodniku, ktory vedie v korunach stromov. Zaujimave, ze koala spi 20 hodin denne. Vraj je opojena z aukalyptovych listkov, ktorymi sa krmi. Najvacsiu prirodnu atrakciu, ktoru sme po ceste videli boli 12 Apostoly. Je to 12 fotogenickych piesocnych skal, ktore vznikli na pobrezi vdaka sile vody a soli, ktore ich vytvorili z utesov. Nachadzaju sa na znamej Great Ocean Road (preklad - uzasna oceanska cesta), ktora vedie cez Otway NP, v ktorom je tiez dazdovy prales. Cestu do utesov vykopali vojaci, ktori dobrovolne bojovali v prvej svetovej vojne a prezili ju. Po navrate domov im stat ponukol tuto super pracu. Popri ceste su postavene krasne luxusne vily, ktore sluzia ako letne sidla, alebo na prenajom. Kedze bolo po sezone bolo to vsetko vacsinou prazdne. Poslednou zastavkou pred Melbourne bol The Grampians NP, kde sme pobudli 2 dni a urobili sme si pekny trek cez Grand Canyon. Mal samozrejme od praveho Grand Canyonu pekne daleko, ale bolo to fajn. Takze toto sme stihli za 2 tyzdne a na zaver sme si nechali prehliadku mesta Melbourne, ktore nas dostalo svojou extravaganciou. Mesto vyzeralo akoby ho cele postavili 5 rokov dozadu. Vsetky budovy boli nove a moderne a vdaka architektom a dizajnerom, ktori sa tu naplno realizovali, sme nevychadzali z uzasu. Aj ludia boli extravagantni, New York sa moze schovat. Ked nadisiel sobotny vecer, vsetci ludia vysli do ulic na hlavne promenady a do restauracii v luxusnych robach. Mali sme pocit, ze vsetci idu niekde na ples. Az potom sme si vsimli, ze tu je to asi normalka, sa tak vyparadit. Vidno na ludoch, ze si tu ziju vysoky standard, ale nie len niekto, ale vsetci. Bezdomovcov sme tu tak ako aj v celej Australii nevideli. Cim viac sme to vsetko pozorovali, tym nam pripadal zivot v Melbourne sice luxusny, ale ako v zlatej klietke. Nas vylet v Australii bol prijemnou zastavkou na nasej ceste, ale musime skonstatovat, ze Australia nas moc neoslovila. Krajina bola hodne stereotypna, pokryta zltou suchou travou a eukalyptovymi lesmi. Co sa tyka prirodnych kras jedinou peckou boli pre nas 12 Apostolov. Nas pohlad je samozrejme ovplyvneny tym, co sme videli pred tym a hlavne Zeland nam nasadil vysoku latku. Ale keby sme mali niekomu doporucit, kam vycestovat, Australia by to asi nebola. Je velmi draha, pre cestovatelov narocna a nie su tu ziadne velke pecky. Keby sme ju mali porovnat s ostatnymi krajinami na nasej ceste splyvala by s priemerom. Treba este podotknut, ze sme ale videli len malu cast Australie. Nasimi top vecmi, ktore sa oplati vidiet su:klokany a koaly, mesto Sydney a Melbourne a utesy 12 Apostolov. |