Tak a mame pred sebou samozrejme okrem Europy posledny kontinent Aziu.  Z vyspelej civilizacie sme sa prehupli rovno na Bali, ktory je najviac turistickym ostrovom statu Indoniezia. FOTO TU Indonezia ma 17 508 ostrovov a s poctom obyvatelov 255 milionov sa radi na stvrte miesto najludnatejsich krajin na svete. Zije tu najvacsi islamsky narod na svete az 88% moslimov z celkovej populacie.



Clovek by si myslel vdaka nasim mediam, ze tu budu pobehovat fanaticki slialenci so zbranami a bombami. Ale kupodivu musime konstatovat, ze cestovanie je tu ovela bezpecnejsie ako v Juznej a Strednej Amerike. Nehrozia tu ozbrojene prepady turistov, nekradne sa tu, clovek sa nemusi bat chodit vecer po uliciach. Indonezia to ale nema vobec lahke, pretoze tato krajina je najviac postihovana prirodnymi katastrofami. Napriklad v roku 2004 tu Tsunami zabila 168 tis ludi. Byvaju tu aj caste zemetrasenia. Indonezia drzi rekord aj v pocte cinnych sopiek, ktorych tu je uctihodnych 129 kusov.

Takze spat k Bali. Bali je uzasne vdaka svojej unikatnej hindu kulture. Hindu citit a vidiet vsade. Domy a dokonca aj hotely su stavane v duchu hindu architektury. Clovek ma pocit, ze byva niekde v chrame. Dennodenne sme mohli byt svedkami malych ceremonii, ktore robia vacsinou gazdine (hodpodinky). Kazde rano si pripravia alebo aj kupia naaranzovane kvety, do ktorych zapalia vonne tycinky a roznesu ich po celom dome a pritom sa pomodlia. V kazdom dome maju v zahrade nejaku malu svetinu s hindu bohmi, kde sa chodia modlit a ktora je obsypana kvetmi. Mali sme dobry zazitok s jednym vodicom minibusu, ktory pri kazdej svatyni pri ceste (co bolo asi kazdych 5 km) zastal, polozil tam pripravene kvetiny, pomodlil sa, nalepil na celo ryzu, dal si vodou a kvetmi obsypat auto a isiel dalej. Ludia su tu stale usmiati. Vyborna kuchyna a nizke ceny. Nasa prva zastavka bolo v meste Kuta, ktore je blizko letiska. Je to asi najviac turisticke mesto na Bali. Strasne vela restik, ubytovani, ludi, suvenirov. Neslavne sa preslavila bombovym vybuchom v roku 2002 v turistickej restauracii. Zomrelo 202 ludi prevazne Australanov. Z neoficialnych zdrojov mame info, ze miestni ludia sa vzburili proti tomu, ze bieli turisti sem chodia zneuzivat malolete dievcatka.
V Kute sme prvykrat zazili na vlastnej kozi sialenu premavku. Pozicali sme si totiz moped s tym, ze ideme precestovat juzny poloostrov Bali. Prve minuty na mopede boli doslova o zivot. Auta si v pohodode z jedneho pruhu urobia 3 pruhy. Predbieha sa tu z lava i z prava. Motocykel sa nebere ako dopravny prostriedok, takze na nejake ohlady hned mozte zabudnut. Vacsina obyvatelov jazdi na motorkach, co znamena ze sa veziete na vozovke v skupine asi 50 motoriek zaroven, ktore samozrejme nejdu za sebou ale v tlupe. Nikdy neviete, ktora vam a z ktorej strany skoci do cesty. No je to fakt zazitok. Nastastie sme to prezili bez ujmy. Soferuje sa tu inak vlavo. Na juhu Bali sme videli asi najkrajsie plaze z Indonezie. Su tu vystavane pekne letoviska s kopou turistov.
Druhou zastavkou bolo mesto Ubud, ktory je znamy svojimi trhmi s umeleckymi predmetmi, su tu aj trhy s korenim (dostat tu napr. aj cerstvu vanilku) a opicim lesom (monkey forest). V lese boli stovky opic a vsetky trpeli kleptomaniou, takze clovek rychlo mohol prist o fotak, siltovku alebo okuliare. Absolvovali sme tu aj celotelovu masaz, ktora trvala 1h. Potom som este dala nahovorit na proceduru celoteloveho pilingu vraj s bylinnym kupelom. Kupel ale vyzeral tak, ze mi napustili vanu a dali do nej kvietky natrhane zo stromov. Ale bol to fajn relax. A to cele ma stalo len 150 Kc. 
Zaujimave je, ze tam, kde je vela turistov su ceny ubytka a jedla nizsie ako v miestach bez turistov. Dokazom bola nasa dalsia zastavka pri jazere Batur, nad ktorym sa tyci sopka, na ktoru sa robia treky. Nachadza sa tu aj zaujimavy cintorin. Miestni ludia tu pochovavaju svojich mrtvych do korun stromov. My sme si tu vsak len pozicali motorku a presli sme si okolie. Z Baturu sme isli do primorskeho mestecka Lovina, ktora sa nam stala prijemnym 4dnovym oddychom. Stretli sme tu 4roch Cechov, s ktorymi sme si dobre pokecali a podnikli aj jednodnovy vylet k plavajucemu chramu Pura Ulun Danu u jazera Bratan, do botanickej zahrady v meste Kintamani, k vodopadu Gitgit a na kupacku do horucich pramenov. Cestou sme sa zastavili aj na jednom miestnom trhu, kde na cesky oslovil jeden mlady predajca. Vedel par fraz po cesky vdaka pocetnym ceskym turistom. Ponukal nam "prave" hodinky znacky Rolex so 100 rocnom zarukou. Ked sme mu povedali, ze o 100 rokov tu uz nebude, tak nam smelo odpovedal "Budu budu, reinkarnace predsa".
Radek sa bol na jeden den potapat v Narodnom parku na ostrove Pulau Menjangan. Boli tam krasne koraly a rybicky, ale neskutocne vela odpadkov dokonca aj v hlbke 20m pod vodou. V Lovine sme ukoncili nase poznavanie Bali a vydali sa na cestu na ostrov Java.
Z Bali na Javu vedie asi 30 minutovy trajekt. Hned na prvy pohlad sa Java lisila. Bola chudobnejsia, vobec nie turisticka a hindu domky zmizli (su tu len hindu chramy). Co nas dost prekvapilo v celej Indonezii, vsetci a vsade fajcia. Vo vlakoch i v autobusoch. Kedze fajcia vsetci a nie je ich malo, viete si to v takom vlaku predtavit.  Nasa prva zastavka na Jave bola pri sopke Bromo. V okoli bolo sopiek viac, vyzeralo to tam ako na konci sveta. Asi najvacii tahak na Jave je pre turistov najvacsi budhisticky chram na svete s nazvom Borobudur. Je naozaj velky, ale neda sa ist dnu. Clovek ho moze obdivovat len zvonku. Pre nas bol vsak vacsi zazitok stretnutie so skolakmi, ktori tu boli so svojimi triedami v ramci skoly. Vacsina z nich asi v zivote nevidela bieleho cloveka, takze sme padli za obet nespocetnemu mnozstvu foteni. Dokonca nas oslovila aj nejaka pani ucitelka, aby sme si s deckami pokecali anglicky a na zaver spravili autogramiadu. Tolko podpisov sme naraz v zivote este nerozdali.  Bol to fakt zazitok. Dalej nasledovala este navsteva hinduistickeho chramu Prambanan, ktory v roku 2006 utrpel zemetrasenie.  Z mesta Yogyakarty, ktore bolo vychodzim bodom pre oba chramy, nas uz cakalo len hlavne mesto celej Indonezie Jakarta. V Indonezii nie cisto ako u nas, ale India to nastastie neni. Ale Jakarta, bolo jedno velke smetisko. Bolo to vidno uz z okna vlaku pri prichode do mesta. Clovek tu sice vidi moderne mrakodrapy financnych spolocnosti, ale to je vsetko, zvysok je v hroznom stave. V Jakarte je mozno zaujimavy narodny monument v tvare fakle (pochodne), na ktory sa da vyjst hore na vyhliadku (my sme mali smolu, lebo sa prave pokazil vytah), ale to je asi tak vsetko. V Jakarte sme ukoncili vylet po Indonezii, ktory zo 17tis ostrovov obsahoval len dva, ale viac casu bohuzial neni. Caka nas uz Singapore.