AKTUALIZACE - foto jiz ZDE
Stejne jako v minulem clanku , fotky budou pozdeji kvuli recenzi internetu v Cine, ktera nam neumoznuje dat sem fotky.
Do Hong Kongu jsme prileteli z Kuala Lumpur po 5-ti hodinach letu. Zde jsme chteli omrknout mesto, ale hlavne si vyridit viza do Ciny. Ty je celkem slozite ziskat mimo  CR, ale zde by to jit melo. Hong Kong sice patri pod Cinu, nicmene ma slibenou na 50 let samostatnost a autonomii  od Ciny. Znamena to, ze zde plati i jiny vizovy rezim. Napr. my jsme do Hong Kongu vubec nepotrebovali viza. Ale Ti, co sem prijedou z Ciny a chteji se zase vratit  do Ciny, musi mit znovu platna viza.



Hned na letisti jsme videli, ze jsme prijeli zase do neceho jineho, co jsme jeste nevideli. Vsude Cinske znaky, anglicky umi jen par lidi (to jsme jeste nevedeli, ze v Cine nebude umet nikdo). Hong Kong je opravdu velke mesto plne svetel, ktere blikaji vsude, kde je to jen mozne. Kdyz jsme hledali hotel, zjistili jsme, ze ceny tu jsou vysoke a ubytovani dost hrozne. My jsme nakonec bydleli v pokoji, ktery mel rozmer 1.2x2.5m. Kdyz jsme si dali dovnitr batohy tak jsme nemohli ani zavrit dvere. Ale hlavne ze tu byla televize . To je fenomen snad celeho sveta, ze musi byt vsude televize, bez toho to proste nejde. Nam vsude akorat zavazi.

V Hong Kongu jsme si primarne chteli sehnat viza do Ciny. Hned na hotelu nam to nabizeli za podezrele levnou cenu a velice rychle. Standardne se na cinske ambasade ceka 4 dny a viza jsou platna jen mesic. My jsme zde meli viza do jednoho dne, s platnosti na 3 mesice. Toto by na ambasade stalo 5x vice. Meli jsme trochu obavu, jestli budou viza platna, ale vzhledem k tomu, ze tento clanek pisu z Ciny, tak platna byla.  Velice zajimava byla vyhlidka na Victoria peak, coz je kopec nad mestem, kam vede lanovka. Zde jsou i rezidentni ctvrti s luxusnimi byty. Sice tam jezdi same porsche nebo mercedes, ale ty domy byly nic moc. Casto byly fasady pokryte nepeknymi kachlickami, neupravene...proste nepomer..ale vyhledy zde byly luxusni. Pak jsme se vratili dolu do mesta a prosli se mestem, navstivili nejake chramy a stare budovy, vyjeli si na vyhlidku v jednom z mrakodrapu a projeli se dvoupodlazni drevenou tramvaji, ktera jezdi jen zde, nikde jinde na svete. Po meste take jezdi dvoupodlazni autobusy jako v Londyne. Cinanu je proste moc, tak se setri mistem vsude. V Hong Kongu se take nachazi jeden z nejvyssich mrakodrapu na svete a rostou zde dalsi. Vecer se vetsina techto mrakodrapu rozsviti a v 20h spolu vytvari nejvetsi svetelnou show s doprovodem hudby na svete. Je to opravdu pekne. Dalsi den jsme si prosli mistni muzea a odpoledne jiz jeli vlakem na hranice s Cinou. Vlaky (v ramci mestske dopravy) jsou tu luxusni, v kazdem vagonu jsou televize s vysilanim zprav a reklam. Vsude cisto a uklizeno. Na hranicich jsme museli vyplnovat mimo jine formular kvuli praseci chripce a dokonce vsem merili i teplotu. Celnik vypadal dost znudene, nicmene opet dlouze zkoumal moji fotku a porovnaval se skutecnosti. Nakonec jsme bez problemu prosli a ocitli se v te prave komunisticke Cine. Jeste neco k historii. CCa pred 200 lety to tu byla jen rybarska oblast, dokud sem nezacali Anglicani dovazet opium z Bengalska. Od te doby uzemi patrilo pod Anglii. Ta ji vsak vratila zpet Cine. Toto se samozrejme moc nelibilo prosperujicimu Hong Kongu z obav, co s nimi Cina udela. Nastesti to dopadlo dobre a obe strany se dohodly na tom, ze Hong Kong bude mit dalsich 50 let samostatnost. Cina to nazyva "jeden stat, 2 systemy".
Po prejdeni hranic sme si mysleli, ze tu Cina bude vyzerat menej vyspelo, ale opak bol pravdou. Kym sa pustim do rozpravania zazitkov, este spomeniem niekolko zaujimavych faktov a udajov o Cine. Za poslednych 30 rokov spravila Cina velke pokroky.  Otvorila trhy, pustila zahranicnych investorov a ludia mozu cestovat. Na prvy pohlad to tu vyzera ako v demokratickej krajine. Boli sme velmi prekvapeni. Este pred 30 rokmi bolo az 64% ludi pod hranicou chudoby, momentalne je to uz len nejakych 10% (hranica chudoby sa tu uvadza 1 US dolar na den). Je to aj vdaka velkej migracii za pracou do velkych miest, ktora sa zacala naskytat po liberalizacii trhu. Len pre porovnanie priemerny zarobok v mestach je cca 3x vacsi ako na vidieku. Priemerny zarobok je tu cca 6 000 Kc mesacne a minimalny plat je len 3 000 Kc. Je tu ale stale velky prepad v zivotnej urovni medzi bohatymi a chudobnymi. Stredna vrstva tvori len 10%. Ceny su tu nizsie ako u nas, niektore viac niektore menej. Napriklad dopravne prostriedky a vstupy su drahe aj pre nas. Hovori sa, ze vychodne pobrezie je vystavnou skrinou Ciny, co je naozaj pravda. Napriklad taky Shanghai a Peking su mesta bohatych (po uliciach jazdia luxusne auta). Mozno nie kazdy vie, ze podla zakona moze mat rodina len jedno dieta (ak sa postasti druhe dieta, platia sa vysoke pokuty, ktore si ludia nemozu dovolit platit). Samozrejme je tu recenzia medii.  Moja sesternica Laura studuje rok v Pekingu cinstinu a hovorila nam vselijake historky o tom, akym sposobom tu stat ludi spehuje. Laura nastastie byva v dobrej rodine u milych ludi, kde sme boli aj na veceri. Ich dcera studuje dokonca v USA. Zatial vsak taketo rodiny su tu este v mensine. Dalsia zaujimava vec je, ze v kinach a v TV pustaju len cinske filmy. Na verejnych miestach je tu vsade vela policajtov, ktori chrania verejny poriadok. Napriklad, ak si v parku na lavicke niekto vyzuje topanku, tak ho hned napomenu:-). Podla toho co sme poculi, tak sa zda, ze samotni Cinania nemaju ani ponatie o tom co sa dialo v Tibete. Necudo, ked sa to nedostane do medii. Vyzera to, ze demokracia tu este peknych par rokov nehrozi. Za jeden mesiac pobytu sme tu nazbierali vela postrehov, ale na uvod uz asi stacilo:-)
Po prechode hranicami, sme vstupili do velkeho mesta Shenzhenu, odkial sme mali kupeny nocny autobusovy listok do oblasti Yangzhuo. Nasim prvym velkym zazitkom bola prave cesta autobusom, ktory bol lehatkovy. V autobuse neboli sedadla, ale 3 rady poschodovych posteli. Prvykrat v zivote sme videli nieco take. A clovek sa tam dokonca aj celkom vyspal:-). Rano o 5 hodine sme dorazili na miesto, kde nas uz cakal na stanici nahanac do hotelu. Mali sme naozaj krasne nove ubytovanie za 240 Kc za oboch  a dokonca nam slubil aj ranajky. Ubytovanie je v Cine, ako sa nam aj neskor potvrdilo, naozaj na urovni (ciste, vacsinou nove hostely, moderne) za vynikajuce ceny. To sa nam v Juznej Amerike mohlo vacsinou len snivat. Rano nas uz s ranajkami (buchty kupene v obchode a pivo) prepadol spominany nahanac. Zacinalo nam byt jasne o co mu asi ide. Chcel nam silou mocou predat tour (vylet) po okoli. Mal zaujimavu taktiku, ktora sa ale velmi rychlo dala prekuknut. Strasne sa chcel kamaratit a chvalil nas, aki sme super, aka som krasna atd. A nakoniec nam zlavil cenu z povodnych 2400 Kc na 600 Kc (za program na 2 dni). My sme vsak ziaden organizovany vylet nechceli. Planovali sme si robit vylety sami. Chlapik bol dost neodbitny, dokonca sa nam zdal byt az zufaly, ked nam zacal tvrdit, ze mu nechceme dat v chudobnej Cine zarobit a zacal si vymyslat a strasit nas. Napriklad, ze ked si poziciame bicykel, budeme musiet dat zalohu 600 Kc a vraj nam ju uz nik nevrati atd....Bol fakt vytrvaly, ale nezlomil nas:-). Odisiel a bolo po kamaratstve aj ranajkach:-) Na hoteli sme boli totiz 4 noci, ale ranajky nam uz rano nik nedoniesol. A dokonca, ked sme ho stretli, tak sa s nami ani nebavil. Od jedneho Izraelca sme sa dozvedeli, ze on si unho zaplatil vylet a bol na nom jediny ucastnik a aj to nedostal vsetko, co bolo dohodnute. Chcel vratit peniaze. Vtipne bolo, ked sme sa dozvedeli, ze jemu sa predstavil ten chlapik ako Thomas a nam ako Robert:-)
Takze aj taketo pokusy tu skusaju na bielych turistov:-). Ale neni to samozrejme len v Cine, stretli sme sa s tym aj v Juznej Amerike. Co sa tyka Ciny, to bola jedina takato zla skusenost. Ludia su tu mili, napomocni i ked sem tam sa nam zdaju byt trosku mimo:-) Je tu velmi bezpecne. Cinania nam ale napriek vsetkemu v globale liezli pekne na nervy:-). Na jednej strane su sice mili, neublizia a neokradnu, ale na druhej strane mame pocit, ze sa s nimi neda existovat a tazko sa tu tomu blazincu prisposobuje. Je ich strasne vela, okrem hotelovej izby nie je miesto, kde by mal clovek trochu kludu. Dokonca ani na horach, vsade su davy ludi. Vsade sa tlacia, vobec neberu ohlad na druhych ludi. Pekne to vidno napriklad v metre a na uliciach. Logicke pravidlo, ze z metra sa najprv vystupi a az potom sa nastupi dnu, tu neplati. Preto sa moze stat, ze clovek nestihne vystupit, tam kde planoval:-). Problem je aj prejst na zelenu po prechode pre chodcov. Clovek sa pekne pri tom zapoti, pretoze pre auta tu chodci neexistuju.  Cinania su naozaj uplne ini, ako ludia z "nasho sveta", ich spravanie sa vymyka nasim pravidlam slusnosti. Napriklad take chrchlanie. Vobec nepouzivaju vreckovky na vyprazdnovanie nosa, co riesia cez usta plutim. Je to neuveritelne, ked idete po ulici a z kazdej strany na plnu ulicu pocujete same chrchlania a to nielen od chlapov, ale aj od zien (aj mladych bab). Sem tam sa bojite, ze to pristane prave na Vas, pretoze sa samozrejme nepozeraju, ktorym smerom to pustia:-) A to neni len na uliciach, ale aj vo vlakoch, v restavraciach pri jedle, proste vsade a pekne rovno na zem. Niekedy nas z toho pekne natahovalo:-) Obzvlast v nocnom vlaku to bol rano vzdy pekny koncert:-)).  A to uz ani nehovorim o hlucnom grgani a mliaskani, uz sme len cakali, kedy zacnu nahlas prdiet:-). Su aj poriadne hlucni (kricia, skriekaju).  A aj napriek zakazom, sa tu vsade fajci vo velkom. Vo vlakoch, v busoch, v restikach, v hoteloch, clovek je stale v dyme. Cinania su aj dost temperamentni narod. Skoro na kazdom mieste, kde sme boli, sme videli nejaku bitku. U nas sa vacsinou ludia biju, ked su pod vplyvom:-), ale tu sme mali pocit, ze je to charakteristicke pre ich povahu. Akoby nevedeli jednoduche problemy riesit inak ako len bitkou. Videli sme bitku v internetovej kaviarni, v restavracii (klienti evidentne neboli spokojni s uctom a hned sa isli bit s kucharom), dokonca aj na Expo (to bolo pekne krvave a dokonca pred svojimi manzelkami a malymi detmi). Cinania su ale aj velmi hravi, vsade na uliciach vidno, ako hraju spolocenske hry napr. karty alebo cinsky sach. Velmi radi cvicia v parkoch a to vacsinou starsia generacia. Maju vo zvyku po veceroch sa bavit na namestiach, v parkoch. Pustia si cinsku hudbu a tancuju v paroch alebo hraju rozne hry s loptami. Niekedy sme mali pocit, ze dospeli sa tu chovaju, ako keby mali este decke duse:-).  Dozvedeli sme sa, ze tu praktijuku zaujimavy sposob dohadovania biznisu. Vsetky obchody a dohody sa zjednavaju v restavraciach pri veceri. Vzdy sa vsetci opiju, pretoze podla ich taktiky, az ked je clovek opity, tak az vtedy sa mu da verit. To nam objasnilo, preco vsade vidime po veceroch opite skupiny postarsich muzov. Neviem, ci ale domysleli, ze ak ten alkohol moc prezenu, nemusia si pamatat podrobnosti dohodnuteho obchodu:-)).  No ale iny kraj, iny mrav sa hovori. Cinania su pre nas v mnohych spolocneskych veciach extrem. Treba vsak spomenut, ze my cestujeme beznymi vlakmi (hard), kde cestuje vacsina cinskych ludi. Samozrejme tu existuju aj luxusne vagony (ako nasa 1.trieda), ktore stoja raz tolko a v ktorych cestuju bohati Cinania, ktori maju hadam kultivovanejsie spravanie. Ale my sa vzdy snazime pohybovat medzi ludmi, ktorych tu zije vacsina, vdaka comu vidime tu pravu realitu. Cina je velmi turisticka ale primarne pre svojich ludi. Vsetci cestuju vo velkych skupinach, vdaka comu dostavaju velke mnozstevne zlavy.  Velku skupinu vzdy vedie sprievodca so zastavkov a hlucnym megafonom a cele to vyzera ako skolsky zajazd. Cinania maju v priemere len 2 tyzdne dovolenky rocne, ktoru vacsinou vyuzivaju na cestovanie po svojej krajine. Tak asi tolko o cinskych ludoch.
Ale spat do Yangzhuo:-). Tu sa nam zatial pacilo najviac. Takto sme si presne predstavovali typicku Cinu. Bolo to male mesto pocet obyvatelov cca 80 tis (male samozrejme v cinskom meritku), posadene do krasnej krajiny. Neuveritelnu sceneriu tvorili nepristupne vysoke skalne homole porastene vegetaciou, ktore sa rozkladali cca na 80 km. Prvy den sme si pozicali bicykle (samozrejme bez zalohy) a vybrali sa krajinou popri rieke. Tu sme videli pravy cinsky chudobny vidiek, ktory mal ale neskutocne kuzlo. Ludia tu pracovali na svojich ryzovych polickach. Chudoba tu ale nebola daleko taka velka, ako sme videli v Juznej alebo Strednej Amerike. Druhy den sme isli na 5 h trek popri rieke Li river. Najvacsou atrakciou je tu splav rieky na clnoch vyrobenych z bambusu. My sme si to vsak presli pesi a nelutujeme, lebo sme mali vacsie moznosti sa pokochat. Dokonca sa nam podarilo dostat na navstevu do jednej rodinky. Domaca nas odchytila, ked sme isli okolo a ponukla nam obed. Najprv nas usadila v obyvacke, v ktorej nebolo dohromady nic, len velky televizor s videom. Na hlinenych tmavych stenach viseli plagaty s cinskymi politikmi a uprosted na zemi boli kopky skrupin od arasidov. Tak sme sa posadili na male drevene stolicky a cakali co sa bude diat:-) Najprv nam doniesli pikantne, ale velmi chutne nudle. Nasledovala divna zelena priestvitna lisovana slana vec (tenka ako papier), ktora vonala po rybach, ale doteraz nevieme presne co to bolo:-) No a potom arasidy a grep. Za obed sme pekne zaplatili, spravili fotky a video a pobrali sa dalej. Pocas cesty sa muselo viackrat prejst na druhy breh pomocou bamboo clnov. Tento trek bol pre nas jeden z najkrajsich veci z celej Ciny. Na treti den sme si poziciali elektricku motorku, ze pojdeme do skalneho mesta. Skalne mesto sme nenasli. Najhorsie tu je, ze sa tu neda dohodnut, teda ani spytat na cestu. A domaci nam nevedli ukazat ani spravny smer. Dokonca sme tu prisli na to, ze mnohi tu nevedia ani citat tie ich cinske znaky. Po 2 hodinach hladania sme to vzdali a vracali sa spat. Baterka sa nam ale vybila, tak sme ju dali na hodku nabit, s tym, ze hadam nam domov vydrzi. Samozrejme nevydrzala a nasa ceste spat sa pekne pretiahla. Kazdych 10 minut sme niekde zastali (v restike alebo normalne pri nejakom dome) a nabijali asi pol hodku baterku, aby sme mohli ist dalej. No pred tmou nas zachranil zaverecny dlhy kopec, ktory nas bez pohonu spustil az dolu do mesta. Tak nakoniec sme dorazili stastlivo. Jazdi tu vela motoriek na elektriku a nevyhodou je, ze nielen ze malo vydrzia, ale ani nesvietia, co po tme je dost velky problem. Mali sme tu s tym problem aj ako chodci. Ono velakrat tu v tme nesvieta ani auta:-). Dalsou zastavkou asi 2 hodiny busom bolo velke, zaprasene mesto Guilin. Vseobecne znecisteny vzduch je tu vsade velky problem. Guilin je vsak vychodzim bodom na krasne dracie ryzove terasy, ktore sme si nechceli nechat ujst. Sceneria bola naozaj krasna. Jedina chybicka bola, ze sme tu boli skoro na jar. Policka su najkrajsie, ked su zaliate vodou, co sa robi az koncom maja. Trek isiel aj medzi tradicne dedinky s krasnymi drevenymi domami. Zeny boli oblecene v tradicnych krojoch a tato oblast je znama tym, ze zeny maju krasne cierne dlhe vlasy az po zem. Za poplatok Vam ich radi rozpustia a ukazu.
Z Guilinu sme sa vybrali 18h vlakom, ktory stal cca 900 Kc, do hor s nazvom Huang Shan. Su to vyhlasene  najkrajsie hory v Cine (samozrejme okrem Himalaji). Tvoria ich vysoke skalne kuzely. Vsetky chodniky su vydlazdene a kedze su hory dost strme, su tam same schody. Na hory sa chodi na dva dni, kvoli vychodu slnka. Hore su postavene normalne ubytovne roznych cenovych kategorii (dokonca sme tu videli aj noc za 40 tis Kc). Da sa tu aj kempovat. Ale kemp vyzera dost odstrasujuco. Na betonovom ihrisku su rozostavane stany (niekde az 100 kusov) jeden vedla druheho a uplne natesno. Vsetko je to plne, tak si viete predstavit ten hluk. Preto sme upustili z povodneho planu stanovat a podarilo sa nam zohnat izbu (dorm) za rovnaku cenu. Tu vsak maju izby rozdelene samostatne pre chlapov a samostatne pre zeny. Takze ja som bola v jednej izbe s 10 zenami a Radek v druhej. No musim povedat, ze to bola asi moja najhorsia noc z celej cesty okolo sveta. Izba nemala okno, steny boli plesnive a vsetko to tam hrozne pachlo. O perinach ani nehovorim. Polovica zien chrapala a ja som len cakala, kedy bude uz konecne rano:-).  Nastastie sme stavali uz o 4h na vychod, ktory nakoniec nebolo vidiet, lebo bolo zamracene. Na treku bolo neskutocne vela ludi, chodilo sa v zastupoch. Najviac sme sa bavili na ich "turistickom" obleceni. Vsetci boli obleceni ako na prechadzke v meste. Dokonca sme videli baby v minisatach na vysokych podpatkoch (zeny v Cine su hodne zamerane na vysoke extravagantne topanky roznych farieb, s kamienkami a trblietkami) a chlapov v oblekoch. Malokto mal ruksak. Vsetko nosili v igelitkach. Takze vacsinou zeny mali 1 kabelku a dve igelitky plne jedla:-). Fakt vtipne. Ak sme videli ludi oblecenych sportovo, tak to neboli Cinania, ale Japonci alebo Korejci (dokopy sme ich stretli asi desat, takze sme sa ich na to zamerne pytali). Najvacsia bomba bol tzv. Grand Canyon, ktory nam vyrazil dych. Bol kondicne pekne narocny (3h), ale tie vyhlady stali za to. Bolo tu aj menej ludi. V skalach vo velkej vyske boli spravene tunely, mosty a cesticky, ktore lemovali skaly. Malo to fakt stavu. Bolo to neuveritelne. Pre nas dalsia pecka.
Dalsou zastavkou bol Shanghai, do ktoreho sme sa tesili aj kvoli Expu. Ale to uz v dalsom clanku.